Čierna groteska o živých a mŕtvych
George Tabori (pôvodným menom Tábori György; 24. 5. 1914 Budapešť – 23. 7. 2007 Berlín) napísal Jubileum na objednávku pre nemecké divadlo Schauspielhaus, Bochum. Vo svojej réžii hru uviedol 30. decembra 1983, keď uplynulo presne na deň 50 rokov od Hitlerovho nástupu k moci. Zároveň si v tejto hre aj zahral ducha Arnoldovho otca. Za tento text získal najvýznamnejšie nemecké divadelné ocenenie – Cenu mülheimerských dramatikov (Mülheimer Dramatikerpreis).
Hitlerov nástup k moci zažil G. Tabori na vlastnej koži, v rokoch 1932 až 1934 pracoval v hoteli Adlon & Hessler v Berlíne. Preto keď sa chcel po maturite venovať literárnej práci, radšej počúvol svojho otca: „Môj milý synu, pretože je v našej zemi viacej básnikov ako čitateľov a mnohí z nich dospejú až k samovražde ľahnutím na koľaje, nemám inú možnosť ako ťa vyslať do hotelovej brandže.“ Vo svojej knihe Autodafé sa Tabori k tomuto berlínskemu pobytu vracia a jeho spomienky sa zrkadlia aj v prehovoroch postáv Jubilea – Arnolda a jeho ženy Lotte. Kontrast medzi odchádzajúcimi mierovými medzivojnovými rokmi a časom nástupu hnedého teroru nacizmu tak pôsobí veľmi dôveryhodne.
Lotte: Führer stál pri okne a robil mávi-mávi. A ty blbec, si mu mával späť.
Arnold: Vyzeral tak osamelo.
Taboriho hru Jubileum uvádza Divadlo Zrakáč v réžii Kristíny Chlepkovej. V týchto dňoch si zhodou okolností pripomíname okrúhle sté jubileum autorovho narodenia.
Je to brilantne napísaná hra, v ktorej ožívajú hrôzy holokaustu, konfrontované so súčasnou realitou v tragikomickej forme. Žiaľ, hra je i dnes aktuálna. Autor totiž napísal čiernu grotesku o živých a mŕtvych, o zločincoch a ich obetiach, o živote v táboroch smrti, ale i o nádeji, že sa prežité hrôzy už nebudú viac opakovať. Je aktuálnym apelom na diváka a spoločnosť, lebo aj dnes vidíme, že atmosféra neznášanlivosti a “hajlovania” na uliciach ešte zďaleka nepatrí len do kníh dejepisu.
Stručný životopis autora
GEORGE TABORI (24. 5. 1914 Budapešť – 23. 7. 2007 Berlín)
Prozaik, dramatik a režisér maďarského pôvodu. V roku 1936 emigroval do Británie, kde pracoval ako žurnalista a napísal tam aj prvé romány. V rokoch 1947-71 pôsobil ako scenárista v USA. Pod vplyvom B. Brechta (prekladal jeho hry) napísal a režíroval divadelné hry. V roku 1971 sa vrátil do Európy, kde najmä v Brémach, v Mníchove a vo Viedni podnikol veľké režijné projekty (cykly antických hier, hry S. Becketta, W. Shakespeara a iné). V roku 1987 vo Viedni založil a do roku 1990 viedol experimentálnu scénu Kries. Ohlas získali, okrem iných, hlavne jeho hry Mein Kampf a Biely muž a červená tvár. Cez reflexie osudov Židov a problému nacizmu sa Tabori svojou tvorbou vyslovoval k najhorúcejším problémom súčasného človeka, k jeho schopnosti vzájomného porozumenia a zachovania základných hodnôt ľudskosti.
Réžia, scéna, výber hudby:
Kristína Chlepková
Hrajú:
Arnold, hudobník: Andrej Svetko
Lotte, jeho žena: Silvia Milošovičová
Mitzi, ich neter: Lucia Medveď-Pataková
Otto, kaderník: Marek Hlina / Peter Zbranek
Helmut, Ottova žena: Stanislav Sokol
Jürgen, Helmutov synovec: Peter Gombárik
Duch Arnoldovho otca: Ľuboš Korenčík / Marek Hlina
Hrobári: Eva Barániková, Peter Janotka
Asistencia:
Milada Svetková
Premiéra: 11. a 12. júna 2014 o 19 hod, Štúdio 12, Jakubovo námestie 12, Bratislava
Plagát – premiéra hry Jubileum
Hra bola realizovaná aj vďaka grantu Ministerstva kultúry SR Príprava a realizácia divadelnej inscenácie zrakovo postihnutých hercov v rámci divadla Zrakáč.